Survival Sunday

Autor: Alexander Patkoló | 1.6.2011 o 5:53 | (upravené 1.6.2011 o 7:00) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1867x

Médiá málokedy dokážu podstatu veci vyjadriť naozaj trefne iba dvomi slovami... Avšak v tomto prípade sa im to podarilo. Nedeľa 22. mája bola Survival Sunday... Takéto pomenovanie sa dostalo poslednému kolu tohtosezónnej anglickej Premier League. O majstrovi bolo dávno rozhodnuté, avšak o "prežitie" (survival) v EPL bojovalo do posledného momentu ešte 5 tímov... Jednými z nich boli i Wolverhampton Wanderers, známi ako Wolves, o ktorých je tento blog.

Finančné odhady pred posledným kolom hovorili, že tímy, ktoré zostúpia z Premier League do The Championship (2 liga), stratia na príjmoch okolo 40 miliónov libier... Takže, už len z finančnej strany išlo o veľa... Nehovoriac o emóciách, histórii, ďalšom vývoji ohrozených klubov... K už s určitosťou poslednému West Hamu sa museli pripojiť ešte dvaja z pätice Wigan, Blackpool, Birmingham, Wolves a Blackburn. Wolves a Blackburn hrali počas Survival Sunday proti sebe. Víťaz mal istú záchranu, porazený však mohol padnúť. Pri remíze dokonca mohli ísť dole oba tieto historicky slávne tímy.

Manažér Wolves Mick McCarthy to vyjadril presne - "Nezaujímame sa o výsledky inde. Musíme poraziť Blackburn." Nakoniec to ale dopadlo tak, že Micka i nás všetkých veľmi zaujímali výsledky Wiganu, Blackpoolu aj Birminghamu...

Wolves, ktorí v 36 a 37 kole získali krásne víťazstvá (3-1 v derby proti WBA a 1-3 na pôde Sunderlandu), teraz do posledného, o všetkom rozhodujúceho 38 kola nastúpili vo svojej tak častej, roztrasenej, nervy drásajúcej podobe... Teda nervy vlastných fanúšikov drásajúcej podobe. Blackburn domácich totálne rozobral a vyučil o efektívnom futbale a do prestávky sme prehrávali 0 - 3. A to ešte kapitán Vlkov Karl Henry neudržal nervy na uzde a za stavu 0 - 1 odpovedal na provokáciu vyslovene stupídne - obomi rukami sotil do hráča Blackburnu... Keď som to videl, oblial ma studený pot, pretože som myslel, že Henry dostane červenú a je po zápase... Že náš kapitán - ktorý už v danej chvíli mal žltú kartu a ktorý sa v niektorých okamihoch potrebuje vedieť lepšie ovládať - nebol za svoj výbuch vylúčený, za to vďačíme iba milosti rozhodcu Howarda Webba.

Mick McCarthy niekoľkokrát oprávnene schovával tvár v dlaniach a keď krátko pred prestávkou Blackburn z protiútoku zvýšil na 0 - 3, zdalo sa, že pred "Fizzy Pop League" nás ochránia iba čary.

Ak chcete byť špičkový futbalový tréner, musíte v sebe mať empatiu, vedieť sa vcítiť do hráčov a ľudí okolo vás, byť tak trochu psychológom. Našťastie, ten náš má oprávnene prezývku Merlin. Po zápase o tom, ako počas prestávky motivoval hráčov, prezradil : "Boli by ste prekvapení.... nebolo to plné nadávok a kriku, pretože už boli na kolenách... bol to skôr prípad pre povzbudenie, boli sme zahanbení... Povedal som im, ideme do hajzla (plug hole) a ak nebudeme hrať lepšie, pôjdeme dolu... Neprihrávame si presne, nespracovávame dobre dlhé lopty... Povedal som im, nech dajú jeden gól, lebo to môže byť gól, ktorý nás zachráni.... a keď dajú jeden, nech skúsia dať ešte jeden..." (voľný preklad).

A hráči poslúchli, pretože na ihrisko vybehli ako vymenení. Konečne modrobielych skutočne tlačia. Za frenetického povzbudzovania domáceho publika gól visí vo vzduchu a na bránku hostí sa valí jeden útok za druhým.... Avšak čas uteká a Wolves sú za daného stavu v zostupovej zóne ! Na chvíľu nás z nej dostal Tottenham, ktorý dal gól Birminghamu, avšak Birmingham vyrovnal a sme späť...

Až v 73 minúte to konečne prichádza... Priamy kop pre Wolves... Loptu si stavia Stephen Hunt a miesto strely na bránu posiela prihrávku nejakých 10 metrov doprava Jamie O´Harovi, ten páli ľavačkou a lopta konečne končí v sieti !

Konečne niečo pozitívne, konečne povzbudenie ! Vlci ešte viac vystupňovávajú svoje úsilie a nervózni domáci fanúšikovia (nikdy som nevidel na jednom mieste toľko nechty si obkusujúcich ľudí...) sa snažia k hráčom dostať správu... Fanúšikovia sledujú cez mobily stav na ostatných štadiónoch, tabulku majú prepočítanú a vedia čo treba... Celý štadión kričí ako jeden muž : "One goal ! We only need one goal... !" (Jeden gól ! Potrebujeme iba jeden gól !)

A hráči pochopili. Henry, Hunt, O´Hara i ďalší po zápase povedali, že práve táto správa z publika im pomohla. Steven Fletcher triafa žrď a už neviem koho strelu to obrana Blackburnu vykopáva kúsok spred bránkovej čiary... Stále v zostupovej zóne, takmer až do konca... Až do 87 minúty, kedy brankár Hennessey vykopáva z vlastnej polovice, lopta letí až k pokutovému územiu hostí.... tam vyskakuje najvyššie Fletcher a posúva ju hlavou za seba, kde stojí Stephen Hunt... ten si ju z pravej nohy prehadzuje na ľavú... strieľa.... GÓÓÓL ! Stephen Hunt, bojovník s detskou tvárou a veľkým futbalovým srdcom zo vzdialenosti nejakých 15 - 17 metrov zavesil do pravého horného rohu bránky hostí !

Stephen Hunt oslavuje gól, ktorý Vlkom zabezpečil Premier League na ďalšiu sezónu. Za ním Steven Fletcher a so sčasti zakrytou tvárou Kevin Foley.jpg

Zrazu sa situácia radikálne mení ! Vlci sú mimo zostupovej zóny a miesto nich tam v okamihu padá Birmingham ! Iba preto, že Vlci počas sezóny strelili viac gólov ! Zrazu hráči Birminghamu, ktorí v rovnakej chvíli držia v Londýne remízu s Tottenhamom, musia otvoriť hru a dať gól ! A tak riskujú, ale to sa im nevypláca. V 93 minúte Pavľučenko dáva na 2 - 1 pre Tottenham a odsudzuje Birmingham na druhú ligu.

Medzitým na Molineux Mick McCarthy a manažér Blackburnu Steve Kean akoby jedným pohľadom uzavreli mier. Blackburn je spokojný s víťazstvom a Wolves so záchranou a preto posledných niekoľko minút je hra pokojná, pokojnešia než by bola v priateľskom stretnutí. Nik sa už nehrnie dopredu, nik neriskuje, že by mu súper dal gól, ktorý by situáciu opäť radikálne zmenil... Nevadí mi to, hlavná je záchrana, ktorá prichádza s píšťalkou Howarda Webba.

Wolves sa opäť zachránili a fanúšikovia na Molineux podľa tradície vbehli na hraciu plochu a oslavujú úspešný koniec infarktového podvečera spolu s hráčmi. Napriek prehre 2 - 3 sa domáci hrdinovia ocitajú na pleciach šťastných fanúšikov.

Survival Sunday bol infarktový podvečer... Nielen pre Wolves, ale aj v Blackpoole, Wigane a Birminghame. Statočný Blackpool chvíľu viedol na Manchestri United. Zrazu sme boli v zostupovej zóne my a Blackpool mal nakročené k záchrane... Avšak "Mandarínky" vedenie na pôde favorita neudržali, prehrali a zostúpili... Wigan potreboval pre záchranu výhru v Stoke a dlho sa mu nedarilo.... zostupoval. Ale nakoniec ten jeden gól predsa dali a zachránili sa. Na druhú stranu Birmingham sa počas takmer celých 90 minút držal v pomyslenej tabuľke nad zónou zostupu, aby do nej nakoniec v poslednej chvíli spadol...

A my sme po trápnom prvom polčase a hrdinskom polčase druhom zostupu unikli... Doslova o vlások a doslova o päť minút dvanásť. Všetko krásne po zápase zosumarizoval Mick McCarthy, keď sa ho novinári pýtali, ako sa cíti : "Roztrasený samozrejme... hrdý samozrejme... vyčerpaný... Musím ostať profesionálny... Nebudem tu tancovať so spodkami na hlave, ale cítim sa na to... Viem, že sme v Premier League... To bol môj job a ja som ho vykonal." (voľný preklad)

Misia úspešne splnená.jpg

Tak... Wolves dostali od futbalového osudu ďalšiu šancu na stabilizáciu a progres v najlepšej futbalovej lige sveta. Ale o tom bude ďalší článok :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?