Balada o dobrom a múdrom súdruhovi tajomníkovi

Autor: Alexander Patkoló | 18.2.2011 o 20:29 | Karma článku: 7,43 | Prečítané:  1662x

"Čest práci soudruzi ! Dovolte, abych Vám připomněl, že strana je řízená na principu demokratického centralismu...." Rád si sem tam pozriem niektorý starý, budovateľský, normalizačný komunistický seriál. Pripomenúť si, že i v tomto sme žili. Najzábavnejším je pre mňa neslávne slávny Okres na severu, dielo osvedčenej súdružskej úderky Dietl/Sokolovský...

Hrdinom 13 dielneho seriálu z roku 1980, hrdinom s veľkým H, je Josef Pláteník (hrá skvelý Jaroslav Moučka), vedúci tajomník Komunistickej strany Československa v priemyselnom okrese Brod. Mohli by sme povedať okresný boss. Je zidealizovaným obrazom komunistického funkcionára. Poctivo sa stará o zverený okres a záleží mu na rozvoji celej socialistickej spoločnosti.

Hneď v prvom dieli sa otvára hlavná zápletka - odvolanie schopného riaditeľa Chemických závodov súdruha Hanycha (Petr Haničinec) a jeho nahradenie neschopným a asi aj nepoctivým súdruhom Eliáškom... Avšak čestný Pláteník hneď začne lobovať a bojovať s vyššie postavenými súdruhmi za Hanychov návrat. Nemá na Hanychovi osobný profit, zo začiatku nie sú priatelia, Pláteník jednoducho neznesie pomyslenie, že socialistická spoločnosť mrhá talentom schopného riadiaceho pracovníka. A tak počas celých 13 dielov môžeme, popri iných zápletkách, sledovať Pláteníkov boj za Hanycha.

Autori Pláteníkovým bojom za Hanycha podsúvajú divákovi myšlienku, že strana sa vždy snaží využívať tie najlepšie kádre, že do riadiacich funkcií umiestňuje tých najlepších odborníkov. Že aj keď tých schopných súdruhov načas vystriedajú menej schopní a nepoctiví, strana - a teda dobro všetkých, aj tak na konci zvíťazí.

Pláteník so svojím žiakom a neskorším sokom, súdruhom Vejříkom.jpg

Pláteníkova snaha o rozvoj spoločnosti je vidieť i v jednej z vedľajších zápletok, v jednom z mála prípadov, keď sa láskavý Pláteník skutočne nahneval... Riaditeľ bane, Pláteníkov priateľ súdruh Soldán, sa skorumpoval... Pláteník však neváha a po preverení všetkých skutočností Soldánovi skočí po krku... A na konci seriálu vidí, ako Soldán po odpykaní trestu pracuje ako smetiar. Pláteníkovi je to ľúto, Soldán je odborník, ktorý si za svoje prešľapy odpykal svoj trest a Pláteník si nemyslí, že socialistická spoločnosť si môže dovoliť mrhať Soldánovimi znalosťami.

Pláteník svoj vplyv využíva, ale nezneužíva. Napríklad keď sekretárka Zdena, postava ktorá v seriáli dostáva druhý najväčší priestor, použije jeho meno aby prinútila smetiarov odstrániť mu spred činžiaku odpadky, Pláteník je z toho smutný, lebo tak sa to robiť nemá. Čo budú robiť tie domy, kde nemajú vedúceho tajomníka ? No neboli niektorí súdruhovia úžasní ? Ej veru škoda, že tí dnešní súdruhovia už takí nie sú...

Pláteník má vo svojom okrese veľký rešpekt. Veľmi zábavná je menšia zápletka, keď sa vypasený súdruh Bernášek sťažuje na mladú učiteľku a vyhráža sa vplyvnými známymi... Ale v okamihu, keď sa dozvie, že súdružka učiteľka Belšanová sa za slobodna vlastne volala Pláteníková, súdruh Bernášek i jeho načechraná panička stiahnu chvosty a trápne ustupujú pred dcérou veľkého Pláteníka.

Avšak v propagandistickom seriáli je i niekoľko zábleskov kritiky. Najmä sa týka rôznej menšej či väčšej korupcie a neschopnosti. V seriáli je veľakrát kritizovaný nedostatok všetkého v socialistických obchodoch a my môžeme sledovať Pláteníkovu snahu o nápravu.

Strana v seriáli priznáva, že má aj čierne ovce. Avšak všetci súdruhovia, ktorí pochybia, sú aj potrestaní. Už spomínaný súdruh Soldán, súdruh Melichar, súdruh Eliášek, súdruh synček ideologickej tajomníčky... Extrémne smiešne je potrestanie lenivých a prospechárskych súdruhov zväzákov.

Pláteník a jeho šéf, súdruh Lexa.jpg

Skutočný rehot môže spôsobiť scéna, keď k Pláteníkovi na okres prichádza krajský šéf strany s menom pravého komunistu, súdruh Lexa. Obstarožná vrátnička ho nespoznáva a kričí za ním "Kampak, soudruhu, kampak ?"... A súdruh Lexa sa otočí a spraží ju takým pohľadom, že teta vrátnička sa v panike začína zúfalo ospravedlňovať.... takmer akoby už v kostiach cítila Sibírske vetry.... Ktovie, či to bola náhoda alebo naozaj bolo úmyslom autorov touto scénkou naznačiť reálnu nerovnosť v socialistickej spoločnosti.  Ani za socíka si neboli všetci rovní a vrátnička na krajského tajomníka len tak pokrikovať nesmie.

Je tam aj niekoľko jemne kritických odkazov na divoké roky päťdesiate. Napríklad keď sa Pláteník rozpráva so ženou Lídou (Jiřina Švorcová), spomínajú na minulosť a Lída s narážkou na päťdesiate roky povie niečo ako "Jenomže téhdy vám opravdu hrozilo nebezpečí". Ktovie, ako to mali diváci pôvodne chápať - či ako narážku na kult osobnosti a na to, že vtedy revolúcia požierala vlastné deti, alebo ako narážku na to, že vtedy na dedinách komunistov pri kolektivizácii aj strielali....

Zábavné je, keď mladá poľnohospodárska podtajomníčka Karolína (Jana Paulová) sa Pláteníkovi sťažuje na to, že jej vedúci, starý súdruh Meduna nemá vysokú školu - a Pláteník nádherne odpovie : "Milá Karolíno, ten dělal svoji vejšku za kolektivizace..."

Divoké roky päťdesiate majú svoj odkaz i v scéne, keď Pláteník navštívi starého spolubojovníka, skutočného "kovaného" komunistu Láďu Kalabusa. Pláteník chce, aby sa sklamaný bývalý kolektivizátor Kalabus opäť vrátil a predsedoval družstvu. Avšak pre Kalabusa, pravého, tvrdého komunistu, sú už všetci ostatní príliš mäkkí, nemá záujem sa mäkkosťou poškvrniť.

Opatrne a veľmi nekonkrétne je spomenutý rok 1968. Pláteník vtedy obstál, ale šéfredaktor súdruh Prokop nie, keďže protestoval. A tak musel byť súdruh Prokop Pláteníkom odídený k lopate. Avšak my sa postupne dozvedáme, že bývalý súdruh Prokop chápe nutnosť svojho vylúčenia zo strany a nemá to spolustraníkom za zlé... S odstupom rokov si Prokop, ktorý v srdci ostal komunistom, vie priznať, že vtedy nekonal správne a s dobrosrečným Pláteníkom sa pomerí.

Salvu rehotu môže spôsobiť, keď sa v záverečnej epizóde vydajachtivá sekretárka Jiřina sťažuje Pláteníkovi : "Sem chodej samí seriózni a ženatí soudruzi a to nemá mladá holka šanci a když je nekdo na ženský, no tak ho do partaje nepřijmou, že nám soudruh ješte nevyzrál, no tak se čeká až vyzraje, no to už je pak nepoužitelnej, protože ho protáhnou radnicí !"

Súdruhovia často dôležito a zábavne schôdzujú.jpg

Počas celých 13 dielov súdruhovia neustále schôdzujú, stále niečo riešia, no napriek tomu to nie je nuda. Múdre, dnes už zábavné reči, dramatická hudba, časté dramatické zábery do tváre niektorého súdruha, skvelý Jaroslav Moučka vytvárajú osobitú, pre mňa veľmi zábavnú atmosféru tejto antiperly z raných 80tych rokov. Ako v každej rozprávke, všetko dobre skončí a Pláteník je odmenený najväčšou odmenou komunistu - súdružským potleskom známym ako "Kto sa odváži prvý prestať tlieskať ?".

Okres na severu bola propaganda, to je jasné každému. Zároveň je to krásna ukážka hlúposti komunizmu, pretože súdruhovia tento zidealizovaný obraz mysleli vážne. Dnes už na to netreba nadávať, skôr sa mu dá krásne zasmiať. Je už to vlastne sit-com, nič iné.  Po pozretí si Okresu na severu nebudete brain-dead ako po pozretí si Paneláku či podobnej bezmyšlienkovitej modernej stupídnosti... A najmä si po pozretí Okresu na severu môžeme gratulovať, že komunisti v skutočnosti neboli ako Josef Pláteník. Ak by takí boli, dodnes sa zdravíme súdružským Česť práci !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?